Materiály, na ktoré sa písali najstaršie biblické texty:A) Papyrus: Biblický text je napísaný na listoch, ktoré boli získané spracovaním rastliny papyrus. Išlo o veľmi
tenké narezané plátky, preložené krížom cez seba a zlepené, čím sa vytvoril pevný podklad, na ktorý sa
písalo. Výhodou bolo to, že bol lacný a ľahko dostupný, nevýhodou bola jeho krehkosť, vo vlhkom prostredí sa
rýchlo zničil.
B) Pergamen: Pergamen sa pripravoval z jemne spracovanej kože menších zvierat (antilopa, koza, teľa). Písanie
na zvieracie kože je oveľa staršie ako používanie papyrusu na tento účel. Kráľ Eumenes II. (197-159 pred Kr.)
v Pergame vynašiel vraj novú metódu spracovania týchto zvieracích koží, ktoré sa najskôr morili vo vápne a
potom sa oškrabávali a hladili. Tak vznikol ideálny materiál na písanie po oboch stranách. Do používania
vstúpil najmä od 3. stor. po Kr. Bol však známy oveľa skôr. Je to podstatne drahší materiál a je veľmi
elegantný. Používal sa až do našich čias na zhotovovanie veľmi cenných dokumentov.
C) Iné: ostraky (písanie na črepiny hlinených nádob), písanie do kameňa, na hlinené tabuľky, medené a iné
kovové časti, najmä plech (veľmi zriedkavé prípady, napr. niektoré texty v Qumráne): Tieto materiály dosiahli
oveľa menšie rozšírenie ako papyrus a pergamen.
Spôsoby, akými máme napísaný biblické texty:A) Kódexy: môžu byť papyrusové alebo pergamenové, majuskulné (napísané veľkými písmenami) alebo
minuskulné (napísané malými písmenami). Text je usporiadaný tak, že jednotlivé listy sú poukladané jeden na
druhom ako v knihe. Ich neúplné časti nazývame fragmenty.
B) Zvitky: Text bol napísaný v stĺpcoch na dlhom páse, ktorý bol zvinutý na dvoch paličkách, otáčaním ktorých sa
text posúval a umožňoval čítanie jednotlivých stĺpcov. Ich neúplné časti tiež nazývame fragmenty.
C) Lekcionáre: sú výňatky z kompletného textu Písma, ktoré sa používali pri liturgii. Napísané boli rôznym
spôsobom na rôznom materiáli.
Rylands Papyrus 457 (P52)
