Milí žiaci a rodičia,
Už dlhšie prežívame čas neistoty a mnohokrát aj strachu. Koronakríza je niečo, čo nikto z nás ešte nikdy nezažil, ani sa naň nijako nepripravil. Preto si mnohí s touto situáciou nevieme poradiť, nevieme ju správne uchopiť a plnohodnotne prežívať. Pre Vás žiakov je to čas, kedy máte chodiť do školy, prijímať nové vedomosti, stretávať sa so spolužiakmi, kamarátmi, učiteľmi, spoločne športovať, hrať sa, zabávať. Nič z toho však v momentálnej situácii nie je možné, ostáva nám len čas strávený za počítačom, doma...
Napriek tomu všetkému je však potrebné, aby sme sa nezastavili, aby sme aspoň v rámci možnosti plnohodnotne prežívali dni a týždne, kým sa situácia neupokojí natoľko, aby sme znovu začali žiť v spoločenstve.
Momentálna situácia je vlastne traumatická udalosť pre nás všetkých. Neexistuje dobrý, alebo zlý spôsob cítenia sa alebo vyjadrenia smútku, či obáv. Reakcie na udalosti môžu byť naozaj rôzne. Chcela by som Vám postupne ponúknuť niekoľko postrehov, možno malých rád, ako najlepšie zvládnuť čas, ktorý je nám momentálne daný.
Toto sú najčastejšie reakcie na traumatickú udalosť:
- Stres sa často objavuje vo forme hnevu alebo podráždenosti, ktoré deti môžu nasmerovať voči najbližším ľuďom (rodičia, kamaráti, učitelia...). Treba si uvedomiť, že v tomto prípade hnev je zdravý pocit a dá sa vyjadriť prijateľným spôsobom. Treba byť voči hnevu detí zhovievavý.
- Nuda môže byť spojená so snahou udržať krok s iným tempom učenia sa na diaľku. Deti dostávali, či dostávajú úlohy online formou. Treba si uvedomiť, že radikálna zmena, akú museli deti podstúpiť, môže prinášať zmätok a ťažkosti v postupovaní podľa inštrukcií. Deti treba ubezpečiť, že tieto zmeny sú potrebné práve na to, aby ich chránili.
- Bolesť vyjadrujú deti svojim správaním. V závislosti od veku, deti nemusia vyjadrovať svoje starosti slovami. Môžu namiesto toho byť podráždené, mať problémy so sústredením, prehrávať problémy s udalostí, ktoré zažili, kresliť obrázky zachytávajúce, čo počuli o infekcii. Môže sa báť vecí, ktorých sa predtým nebáli, alebo sa začať správať, akoby sa vrátili do predchádzajúceho vývinového obdobia: robia znovu veci, ktoré robili v minulosti, alebo sa hrajú hry, ktoré sa hrávajú, keď boli menšie.
- Ťažkosti so spánkom, alebo s jedením. Problémy so zaspávaním, časté prebúdzanie sa a nočné mory, alebo naopak hypersomnia, čo znamená oveľa dlhší spánok, ako bežne.
- Málo energie. Únava, ťažkosti v sociálnych interakciách a tendencie k izolovaniu sa.
- Potreba väčšej pozornosti od rodičov, učiteľov, vychovávateľov. Deti môžu mať väčšie ťažkosti s odlúčením sa od opatrovateľov, pretože majú strach, že sa im, alebo iným príbuzným môže niečo stať, alebo že by mohli zomrieť.
Tieto reakcie sú normálne, najmä ak sa vyskytli významné zmeny v každodennom živote a v dennom režime dieťaťa.
Mgr. Kobyliaková Erika – školská psychologička
