• Školský špeciálny pedagóg

  • Školský špeciálny pedagóg

          • Metódy práce na hodinách slovenského jazyka

          • Metódy práce na hodinách slovenského jazyka

            Deťom s poruchou pozornosti /podobne ako ostatným deťom so ŠVVP/ vyhovujú v práci na vyučovacej hodine moderné vyučovacie metódy /integrované vyučovanie, metódy rozvoja písomného prejavu a pod./, tieto metódy sú pre prácu s deťmi s poruchou pozornosti vhodné hlavne preto lebo:

            • sú pre deti zaujímavé, motivujúce,
            • sú multisentorické,
            • zahŕňajú interakciu medzi žiakmi, čo vedie k rozvoju sociálnych zručností a zvyšovaniu sebaúcty,
            • dávajú možnosť voľby, preto umožňujú odhaliť spôsoby, ako sa žiak učí, kde sú jeho silné stránky.

            Metódy sú vhodné nielen pre deti s poruchami pozornosti, ale sú prospešné pre všetkých žiakov.

            • Metóda grafického znázornenia informácii

            Grafické pomôcky uľahčujú usporiadanie informácií, predstavujú vizuálne zobrazenie pojmu a umožňujú žiakom vizuálne si usporiadať to, o čom čítali. Dobrí čitatelia si vytvárajú vizuálne predstavy už počas čítania. Aby žiaci s poruchou pozornosti porozumeli významu textu pri tichom čítaní, musia počuť svoj hlas, to znamená, že musia čítať polohlasne, sluchový vnem potrebujú preto, aby pochopili význam textu. Deti s poruchou pozornosti zvyčajne čítajú plynule, bez problémov, ale ich rozptýlenosť im nedovoľuje, aby sa sústredili na obsah textu, zvlášť ak je text nezaujímavý alebo náročný. Žiaci majú výrazne problémy s orientáciou v texte, je vhodné, aby text sledovali pomocou záložky, ukazovali si prstom, prípadne používali čítacie okienko.

            Z množstva metód, ktoré napomáhajú odstrániť nepozornosť žiakov pri čítaní a zabraňujú problémom s pochopením textu, uvádzame tie, ktoré možno použiť vo svoje práci so žiakmi na hodinách slovenského jazyka ako i pri individuálnej práci so žiakmi.

            1. Políčka – tabuľu, papier rozdeľte na políčka a úlohou žiakov je, aby do každého políčka nakreslili alebo napísali udalosť z príbehu v časovej postupnosti.

            2. Graf najzaujímavejších udalostí príbehu – po prečítaní príbehu vyberú žiaci niekoľko udalostí, ktoré ich najviac zaujali a učiteľ vyznačí v grafe väčšinový názor.

            3. Cyklické príbehy – učiteľ na tabuľu v náhodnou poradí napíše hlavné udalosti cyklického príbehu /koniec príbehu je novým začiatkom podobného deja/ a nakreslí kruh. Celá trieda sa rozhodne, na aké miesto do kruhu každá udalosť patrí. Potom na individuálne papierové tabuľky rozdelené na úseky, žiaci príbeh zapíšu, nakreslia v správnom poradí a následne príbeh vyrozprávajú.

            4. Zatykač - úlohou žiakov je nakresliť, napísať „zatykač“, ktorý má charakterizovať postavu z príbehu, knihy.

            5. Vennove diagramy – tieto množinové diagramy sa používajú na porovnanie dvoch podobných literárnych textov a k určeniu rozdielov medzi nimi.

            6. Charakter postavy – do stredu tabule, papiera sa napíše meno postavy a okolo postavy sa pripisujú vlastnosti postavy.

            7. Tabuľky pre zachytenie zápletky príbehu - zostavíme tabuľku, ktorá obsahuje stĺpce s označením : niekto; chcel; ale; a tak ... .

            8. Reflexívny denník – do denníka, ktorý predstavuje tabuľku, si žiak zaznačí po prečítaní príbehu nasledovné údaje : - čo sa stalo,

            - čo som prežíval,

            - čo som sa naučil.

            9. Metóda V – CH – D – opäť použijeme tabuľku s troma stĺpcami, do ktorej žiaci počas čítania zapisujú nasledovné fakty : V – čo o danej téme už viem,

            CH – čo sa chcem naučiť,

            D – čo som s dozvedel.

            Všetky spomenuté metódy sa môžu využívať aj na iných vyučovacích hodinách /vlastiveda, prírodopis a pod./, nielen na hodinách čítania a literárnej výchovy.

            • Metódy pri nácviku písania

            Najväčšie problémy so zvládnutím školských zručností žiakom s poruchami pozornosti robí písanie, problémy sa prejavujú v pravopise slov, interpunkcii a písaní veľkých písmen, písmo týchto detí a  celkový písomný prejav je neúhľadný, problémy majú s usporiadaním myšlienok písomným vyjadrením myšlienok, píšu pomalým tempom, chcú sa vyrovnať tempu ostatných, a to ich často veľmi frustruje. Pri oprave chýb využívajú gumu, korektor, zmizík, čím sa ešte viac prehlbuje nečitateľnosť ich písomného prejavu, zošity týchto detí sú často špinavé, pokrčené, roztrhané. Problémy im robí písať úhľadne do riadkov, písmená väčšinou tvoria nemotorne.

            Problémy v pravopise a v písaní sa prejavujú preto, lebo deti s poruchami pozornosti sa obvykle vizuálne nesústredia na detaily a nespozorujú alebo si nevybavia jednotlivé písmená a sled slov. Nedokážu v slovách vizuálne rozlišovať opakujúce sa vzorce a v písaní nie sú dostatočne pozorné. Tieto deti majú často poruchy sluchovej pamäti a táto porucha spôsobuje, že sa tieto deti veľmi ťažko učia spojovať písmeno s hláskou a s problémami si pamätajú vypočuté hlásky v správnom poradí /napr. slovo hlas môžu napísať ako hals/. Môžu mať i nedostatky v zrakovej pamäti, čo im sťažuje schopnosť vybaviť si ako slovo vyzerá a následne napísať písmená v správnom poradí, preto im robí problém správne napísať i bežné krátke slová, ktorá už mnohokrát videli, čítali, písali a použili .

            Pri práci s deťmi na odstránenie problémov v pravopise slov sa dajú využiť nasledovné multisenzorické metódy „

            1. žiaci slovo vyslovia a napíšu ho do vzduchu.
            2. žiaci pomocou lepidla, tekutého škrobu napíšu na papier slová, papier posypú pieskom, makom, šošovicou , a tak vytvoria plastické / trojrozmerné / slovo, ktoré prečítajú hmatom.
            3. žiaci píšu slová prstom do piesku, soli a zároveň slová vyslovujú.
            4. žiaci maľujú slová prstom na lavicu, ktorá je postriekaná penou na holenie.
            5. žiaci píšu prstom slová spolužiakovi na chrbát.
            6. žiaci si precvičujú písanie slov na písacom stroji, počítači.
            7. žiakom dáme napísané písmeno v tlačenej i písanej podobe na papieri., úlohou žiakov je po línií tvaru písmena nalepiť kúsky farebného papiera .
            8. žiakom dáme na papieri nakreslenú maketu konkrétneho písmena, úlohou žiakov je
            9. poskladať písmeno z jednotlivých častí ako puzzle, alebo do makety písmena napísať slová, ktoré sa začínajú na konkrétne písmeno, resp. nakresliť do makety písmena slová, ktoré sa začínajú na konkrétne písmeno.

            Pri preverovaní pravopisu formou diktátu učiteľ by mal slová vyslovovať pomaly, výslovnosť hlások by mala byť dôrazná, aby žiaci lepšie počuli, ako idú jednotlivé hlásky za sebou, tempo diktovania by malo byť pomalé, žiakom s poruchou pozornosti musí učiteľ dať dostatok času, aby stihli dané slovo napísať a skontrolovať, diktát pre žiakov s poruchou pozornosti by mal byť kratší, v prípade, že žiak diktát nezvládol je nutné, aby učiteľ žiaka ústne vyskúšal zvládnutie gramatických javov, lebo nezvládnutie diktátu nemusí automaticky znamenať, že žiak nezvládol daný gramatický jav. Vhodné sú na overenie gramatických znalostí doplňovacie cvičenie, kde žiak dopĺňa slová, písmená, diakritické znamienka, interpunkčné znamienka.

            • Didaktické hry

            Dobrou didaktickou hrou, ktorá je vhodne zakomponovaná do vyučovacej hodiny sa podporuje aktivita, tvorivosť a fantázia detí, „neaktívni“ žiaci sa usilujú prejaviť svoje schopnosti. Žiaci počas hry komunikujú, tým sa rozvíja ich slovná zásoba, logické myslenie, pozornosť, prosociálne vzťahy, postoje. Učiteľ môže hru využiť na precvičovanie učiva, získa tak spätnú väzbu, ako žiaci učivo pochopili, ale zároveň zábavnou formou núti žiakov zmobilizovať všetky svoje schopnosti a ukázať, čo všetko vedia, čo si osvojili.

            Na upevnenie pozornosti na hodinách slovenského jazyka využívame nasledovné didaktické hry, tieto hry nerozvíjajú len pozornosť, ale aj ostatné zručnosti.

             

            Kto zaspí, nevyhrá

            Cieľ: Analyzovať hlásku , rozvoj pozornosti

            Postup: Žiaci spia na laviciach – hlavy majú sklonené na lavici. Keď učiteľ povie slovo s hláskou, ktorá bola vopred dohodnutá / napr. m /, žiaci sa prebudia – zodvihnú hlavy, hlásku učiteľ používa v slovách nielen na začiatku, ale i v strede a na konci slova.

             

            Slabiková štafeta

            Cieľ: Precvičiť analýzu slov, rozvoj pozornosti

            Postup: Učiteľ povie deťom slovo, napr. koleso. Žiaci slovo rozložia na slabiky : ko – le – so a ďalej na hlásky k-o-l-e-s-o. Na poslednú hlásku vždy určený žiak vytvorí nové slovo a hra pokračuje ďalej.

             

             

            Pokračuj za mnou

            Cieľ: Tvoriť vety na základe asociácii, cvičenie pozornosti

            Postup: Žiak povie vetu, druhý žiak vetu dopovie / učiteľ môže pomáhať /a hra pokračuje stále dookola /napr. Včera som bol v kine, hrali zaujímavý film. Filmy rád sledujem v televízii, naposledy som videl film o Indiánoch. Indiáni žili v Amerike .../.

             

            Na slabiky

            Cieľ: Rozvoj koncentrácie a pohotovosti v tvorení slov

            Postup: Na začiatku určíme alebo vyžrebujme hráča, ktorý bude hru začínať a určíme smer, ktorým bude hra pokračovať. Výhodné je, ak sedia žiaci v kruhu. Určený hráč začne hru tým, že povie akékoľvek slovo. Jeho sused musí rýchlo povedať iné slovo, také , ktoré sa začína na slabiku, ktorou sa končilo predchádzajúce slovo / napr. kapor – porisko –koza atď. /.

             

            Čo tam patrí

            Cieľ: Upevňovať učivo o vete, rozvoj pozornosti

            Postup: Žiaci majú kartičky, na ktorých sú interpunkčné znamienka / . ? ! / . Úlohou žiakov je za každou vetou, ktorú povie učiteľ, zdvihnúť kartičku so správnym znamienkom.

             

            Živá abeceda

            Cieľ: Upevniť tvorenie slov z hlások, cvičenie pozornosti

            Postup: Dva a dva rady si pripravia sériu písmen abecedy. Sú napísané na kartičkách. Každé družstvo má inú farbu. Hráči dostanú 2 -3 písmená tak, aby jedno družstvo malo kompletnú abecedu. Družstvá stoja v rovnakej vzdialenosti od učiteľa . Učiteľ povie nejaké slovo /napr. kvet/, hráči, ktorí majú písmená, z ktorých sa slovo skladá, vystúpia z radu k učiteľovi a postavia tak, aby vytvorili určené slovo.

             

            Rozprávka v rozprávke

            Cieľ: Cvičiť postreh a koncentráciu

            Postup: Učiteľ si vopred pripraví text rozprávky, ktorý žiakom prečíta, resp. porozpráva. V texte sa neuvádzajú vlastné mená literárnych postáv. Žiaci majú zistiť, koľko rozprávok bolo zakomponovaných do deja rozprávky, prípadne môžu uvádzať aj ich názov, autora.

             

             

            Z rozprávky do rozprávky

            Cieľ: Nácvik orientácie v deji

            Postup: Na lístky obdĺžnikového formátu z jednej strany učiteľ napíše číslice 1 – 10 a z druhej strany vetu, krátky úryvok z rozprávky , článku z čítanky, utvorí z lístkov vejár, ktorý drží obrátený textom k sebe. Žiaci si volia ľubovoľné čísla, prečítajú obsah lístka a hádajú, o akú rozprávku , článok ide.

             

            Uhádni názov

            Cieľ: Výcvik pozornosti a pamäti

            Postup: Učiteľ napíše na tabuľu osoby, zvieratá veci, ktoré v rozprávke, v článku vystupujú, úlohou žiakov je určiť názov rozprávky, učiteľ môže použiť i ilustráciu rozprávky.

             

            Slová naopak

            Cieľ: Opakovanie gramatických a jazykových javov, cvičenie postrehu

            Postup: Učiteľ na tabuľu napíše slová, lenže s chybami. Úlohou žiakov je napísať slová správne, ten, kto uhádne a napíše slovo správne, dostane toľko bodov, koľko písmen slovo obsahuje. Žiak s najväčším počtom bodov víťazí / opakujme tematické celky spodobovanie spoluhlások, vlastné podstatné mená, a pod. /.

             

            Uhádni, čo je to?

            Cieľ: Rýchla reakcia, pohotový opis slov, pochopenie obsahu slov

            Postup: Žiaci dostanú 5 – 10 slov, hrajú dvojice, jeden zo žiakov vysvetľuje význam slova čo najvýstižnejšie bez toho, aby dané slovo vyslovil. Druhý hráč má za úlohu slovo uhádnuť čo najrýchlejšie /napr. pečie chlieb – pekár; češeme vlasy – hrebeň/.

             

            Koho hľadáš ?

            Cieľ: Osvojenie veľkých písmen abecedy – vlastné mená, cvičenie pozornosti

            Postup: Na lístkoch máme napísané písmená veľkej abecedy. Žiaci sedia v kruhu, učiteľ drží škatuľu s lístkami. Žiaci postupne vyberajú lístok s písmenom a učiteľ sa spýta : „ Koho hľadáš ?“ Žiak , ktorý vytiahol lístok s písmenom napr. B – musí hneď odpovedať: „Hľadám Braňa.“ Za správnu odpoveď si lístok ponechá, ťahá ďalší žiak a hovorí :“Braňo tu nie je, hľadám Janku.“ , lebo si vytiahol J. Hra pokračuje, až sa minú všetky písmená abecedy, kto nevie odpovedať, vráti lístok do škatule. Obmenou môže byť tvorenie názvov miest, štátov a pod.

             Urči správne

            Cieľ: Určenie slovného druhu, cvičenie pozornosti

            Postup: Žiaci dostanú text. Ich úloh je určiť počet podstatných mien, prídavných mien, slovies. Text učiteľ môže žiakom iba pozorne prečítať, pri počúvaní si žiaci značia vopred určený slovný druh

             

            Neposlušné písmená na plote

            Cieľ: Analýza – syntéza slov, cvičenie pozornosti

            Postup: Hru motivujem nasledovne : Zvieratká na dvore písali kriedou na latkový plot svoje mená /kohút, zajac a pod./. Na druhý deň búrka zvalila plot. Dedko plot opravil, latky zamenil a zvieratká nevedeli svoje mená prečítať. Pomôž im:

             

            O  K  H T Ú

            R K  A  A  V

            A  Z   J C A

            A  B R N A

            O  M R I A  K

            Pre starších žiakov volíme ťažšie slová so spoluhláskovými skupinami, viacslovné pomenovania.