• Školský špeciálny pedagóg

  • Školský špeciálny pedagóg

          • Dieťa s poruchou pozornosti a aktivity

          •  

            Deti, ktoré majú poruchu pozornosti, žijú stále pod tlakom značne náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Stále bojujú o uznanie a úspech, a zväčša tento boj prehrávajú. Denne sa stretávajú so situáciami, ktoré sú pre ostatné deti normálne, bežné, ale ony na ne nestačia, nezvládajú ich a navyše si to uvedomujú. Často sú považované za zlé, lenivé, hlúpe, nevychované. Pretože deti tieto situácie nedokážu primerane zvládnuť, riešia ich inak, po „svojom“, čo ale nebýva pre ich okolie prijateľné. Ide predovšetkým o :

            1. únik – dieťa sa snaží pred svojimi problémami uniknúť, utiecť. Častý býva únik do chorôb /ráno pred cestou do školy ich bolí hlava, brucho /. Tento únik ale nemusí byť vedomý. Vedomý únik je, ak dieťa uteká zo školy alebo z domova. Menej nápadný býva únik do „vnútorného sveta“ dieťaťa, kedy dieťa uteká do svojho vysneného sveta, do snov a predstáv o tom, že je úspešné;
            2. regresia – tento spôsob môžeme nazvať „krokom späť“ . Dieťa sa začne správať ako vekovo omnoho mladšie dieťa, akoby sa vracalo do doby, kedy ešte nároky na seba kladené zvládalo, niekedy aj týmto správaním akoby po dospelých dieťa vyžadovalo viac lásky a menej nárokov;
            3. popieranie neúspechov alebo ich zľahčovanie – nebýva opäť vedomé, dieťa akoby si neúspech neuvedomovalo, „nevidí“, že sa mu niečo nepodarilo. Zľahčovanie neúspechov býva už vedomé, keď si dieťa uvedomuje prehru, ale berie ju na „ľahkú váhu“, nič si z nej navonok nerobí, neberie ju vážne, prípadne sa snaží zľahčovať úspechy ostatných detí napríklad tým, že to, čo ostatné deti dokázali, „nič nebolo“;
            4. upútanie pozornosti - neúspešné dieťa sa snaží aspoň nejakým spôsobom uspieť, keďže nevie, akým spôsobom by to mohlo urobiť, lebo jeho silnejších stránok, ktorými by sa mohlo prejaviť nie je veľa, upútava pozornosť predvádzaním sa, provokovaním ostatných detí, rodičov a učiteľov.

             

            Aby sme sa vyhli práve spomenutým reakciám detí, ktoré nevedia riešiť svoju situáciu, musíme žiakom podať pomocnú ruku a naučiť ich pracovať tak, aby úlohy zvládli.

             

            • Metódy výučby organizácie školských povinností

            Žiaci s poruchou pozornosti majú problémy s organizačnými a školskými zručnosťami, ktoré sú pre ich poruchu typické. Toto zapríčiňuje problémy v škole, učitelia sa sťažujú, že deti zabúdajú pomôcky na vyučovanie a domáce úlohy, nestále niečo strácajú. Rodičia sa naopak sťažujú, že si deti nepamätajú, čo sa naučili, čo majú za domácu úlohu. Preto títo žiaci potrebujú systematicky a pod pravidelným dohľadom precvičovať organizačné zručnosti.

            Uvádzame zručnosti v nasledovnom poradí:

            • usporiadať si pomôcky,
            • usporiadať si pracovný priestor,
            • poznamenávať si úlohy,
            • zostavovať si zoznamy,
            • zoradiť si činnosť podľa dôležitosti,
            • naplánovať si krátkodobé úlohy,
            • rozložiť si dlhodobé úlohy na úseky,
            • poznať normy prijateľnej práce,
            • orientovať sa a používať kalendár,
            • sledovať hodiny, riadiť sa rozvrhom,
            • vedieť, čo si zobrať z domu a čo doma nechať,
            • vedieť , čo odniesť domov , čo vrátiť do školy,
            • vedieť, kedy a komu odovzdať vypracované úlohy,
            • vedieť, čo presne robiť pri samostatnej práci v lavici,
            • vedieť, čo robiť po dokončení práce v lavici,
            • vedieť, aké pomôcky sú v škole potrebné.
            •  

            Žiaci majú často problém so zaznamenávaním domácich úloh, preto je vhodné, aby sme spolu so žiakmi v septembri a v januári vytvorili plánovací kalendár na školský polrok. Do kalendára si žiak zapisuje kľúčové udalosti v škole / napr. písomné previerky, exkurzie/, v rodine / napr. narodeniny, oslavy / a iné.

            Pri nácviku pomáha v úvode učiteľ, neskôr učiteľ pridelí žiakovi kamaráta, ktorý mu bude pomáhať a dozerať na to, aby si do kalendára zapisoval všetky dôležité úlohy. Pri zadávaní úloh v škole, učiteľ všetky úlohy zapisuje na tabuľu, nespolieha sa iba na ústne oznámenie úlohy.

            Žiakom, ktorí majú výrazné problémy s organizáciou svojej v práce, v úvode nácviku tejto zručnosti, môže učiteľ vyhotoviť zoznam jeho povinností, ktoré boli v ten deň v škole žiakov zadané, žiak si úlohy zaznamená do svojho kalendára a potom spolu s učiteľom, neskôr s kamarátom, vypracuje zoznam úloh, ktoré musí splniť do ďalšieho dňa. Po splnení úloh, úlohy vyškrtáva zo zoznamu i z kalendára. Osvedčilo sa, aby učiteľ najmä v nižších ročníkoch v závere vyučovania venoval pár minút tomu, že opätovne žiakom zopakuje všetky domáce úlohy.

            Starších žiakov môže učiteľ naučiť, ako si majú efektívne, prehľadne zaznamenávať fakty na vyučovacej hodine. Zápis do zošita žiak začína písať každú hodinu vždy na ľavej strane novej dvojstrany, získa tým prehľadnosť. Na prvý riadok vľavo napíše vždy dátum a deň v týždni /slúži to ako opora pamäti pri učení/. Na druhý riadok napíše vždy tému hodiny, v zošite má žiak dopredu nakreslené pamäťové hodiny a značkami si znázorňuje na nich priebeh vyučovacej hodiny /žiakovi sa pri učení automaticky vybavia podrobnosti z hodiny/,

            zároveň si môže zaznamenať, čomu nerozumel, kedy nedával pozor, kedy bol na hodine úspešný.

            Príklad symbolov:

            • bodka – dával som pozor,
            • krížik – prihlásil som sa,
            • krúžok – bol som vyvolaný,
            • výkričník – správne som odpovedal.

            Pod pamäťové hodiny si žiak zapisuje všetko, čo učiteľ píše, resp. diktuje. Žiaka treba naučiť, aby nadpisy písal farebne, dôležité heslá zvýraznil veľkými písmenami, alebo použil zvýrazňovač, poučky si umiestnil do rámiku. Žiakom veľmi pomáha, keď sa naučia pri práci používať aj symboly, ktoré im pomôžu orientovať sa v texte napr. otáznik – žiak niečomu nerozumie, musí sa spýtať,výkričník – označenie dôležitého napr. poučka.

            V závere vyučovacej hodiny si žiak zapíše do zošita domácu úlohu, v zápise je jasne uvedené, čo má žiak doma presne urobiť.

            Je dôležité, aby sa žiak naučil, aké pomôcky sú potrebné na konkrétnej vyučovacej hodine, učiteľ musí dbať na to, aby mal žiak na lavici iba tie pomôcky, ktoré naozaj potrebuje, lebo neporiadok v lavici a na lavici pôsobí na žiaka rušivo a odpútava jeho pozornosť.

            Na nácvik tejto zručnosti môže učiteľ prideliť žiakovi asistenta, ktorý mu pomôže, ale nepracuje namiesto žiaka. Ak sa stane, že žiak nemá na vyučovaciu hodinu žiadane pomôcky, učiteľ žiakovi poskytne náhradnú pomôcku, napr. žiak nemá na výtvarnú výchovu pastelky, učiteľ poskytne žiakovi staré ohryzené pastelky. Tak dá učiteľ žiakovi najavo, že nebude upevňovať jeho problémy so zvládnutím organizácie školských povinností, že mu chce ale pomôcť jeho problémy odstrániť.

            Pri nácviku organizácie školských povinností je nutné úzko spolupracovať s rodičmi. Učiteľ by mal rodičom objasniť zásady, ktoré by rodičia mali pri domácej príprave žiakov s poruchami pozornosti dodržiavať.

            • Domáca príprava žiaka                 

            Pri príprave na vyučovanie je potrebné vyčleniť dieťaťu vhodný priestor,každé dieťa by malo mať svoj písací stôl, skrinku na školské potreby a učebnice, alebo aspoň stabilne určené miesto, kde si môže svoje veci uložiť, kde vypracováva úlohy.

            Dieťa potrebuje nerušený priestor na prípravu na vyučovanie. To znamená, že stôl, pri ktorom si vypracováva úlohy, by mal byť, ak dieťa nemá vlastnú izbu, oddelený od okolitej miestnosti aspoň zástenou, stenou z nábytku. Mal by byť orientovaný tak, aby dieťa sedelo čelom k stene. Okno by malo mať dieťa buď za chrbtom, alebo aspoň zboku. Tieto opatrenia smerujú k tomu, aby pozornosť dieťaťa pri učení bola čo najmenej odpútavaná vedľajšími, rušivými podnetmi. Preto aj dosku stola by malo pokrývať čo najmenej podnetov, malo by na nej byť len to, čo dieťa potrebuje na vypracovanie úloh. Celkovo by detská izba alebo miesto, kde sa dieťa učí, malo byť usporiadané, prehľadné, upratané, upravené. Neporiadok či neusporiadanosť odvádza dieťa od pozornosti a uvádza dieťa do zmätku, a tým sa zvyšuje jeho nepokoj, nesústredenosť. Dieťa by sa malo naučiť podľa jednoduchého systému usporiadať, upratať svoje veci tak, aby mali svoje miesto.

            • Príprava na vyučovanie u detí s poruchou pozornosti si vždy vyžaduje prítomnosť rodiča. Rodič jednak púta unikajúcu pozornosť dieťaťa a určuje postup práce a zároveň učí dieťa určitému systému a poriadku pri práci. Rodič je dieťaťu oporou, posilňuje jeho sebavedomie tým, že ho ubezpečí, že úlohy nie sú ťažké, že ich dieťa postupne zvládne, že mu s úlohami pomôže, to ale neznamená, že rodič úlohy vypracuje za dieťa. Rodič dieťa pri práci vedie, vysvetľuje, ale na riešenie úlohy prichádza dieťa za postupného vedenia samo, tak si riešenie a výsledok úlohy lepšie zapamätá. Rodič dieťa za pokrok, úspech pochváli. Rodič by mal s dieťaťom pracovať v čase, kedy sa čo najviac sústredí. Keď je unavené a sústrediť pozornosť sa mu viditeľne nedarí, je lepšie nechať dieťa odpočinúť alebo sa pohybovo uvoľniť a  potom sa k práci vrátiť. Striedaním činností napr. písania s čítaním sa predchádza únave a púta sa tak pozornosť, preto je lepšie prácu rozdeliť na kratšie úseky, ktoré sa striedajú po niekoľkých minútach, podľa toho ako sa dieťa na prácu sústredí . Rodič môže prispieť k zlepšeniu pozornosti aj zmenou pracovnej polohy. Pri práci by rodič nemal dieťa súriť a pracovať s dieťaťom by mal každý deň v približne v rovnakom čase. Je dobré, keď rodič naučí dieťa v rámci prípravy na vyučovanie aj systému v ukladaní pomôcok do školskej aktovky a vedie ho aj ku kontrole školskej aktovky ešte ráno pred odchodom do školy. Ak žiak má plánovací kalendár školských povinností a školských úloh, rodič by mal dieťaťu pomôcť naučiť sa organizovať si školské povinnosti podľa kalendára a postupovať v súlade s postupom učiteľa v škole.

            Rodičia, ktorí sa svojim deťom snažia doma pomôcť a chcú podporiť snahu učiteľa pri výchove a vzdelávaní dieťaťa s poruchou pozornosti /a nielen s poruchou pozornosti, ale aj s inými špecifickými poruchami správania a učenia/, od učiteľov pri domácej príprave detí na vyučovanie potrebujú vedieť, čo od nich učitelia očakávajú. Učiteľ by mal byť pre rodičov ľahko dostupný a mal by sa k rodičom správať vnímavo a citlivo. Pre rodiča pri domácej príprave žiaka na vyučovanie je dôležité, aby učiteľ denne dohliadal na zaznamenanie domácich úloh do kalendára školských povinností resp. do zoznamu školských úloh.

            Vhodné je, aby učiteľ rodičom v závere každého týždňa poslal správu o tom, ako dieťa počas týždňa pracovalo, aké pokroky urobilo, v čom bolo úspešné, na čom dieťa musí ešte popracovať, prípadne učiteľ upozorní rodičov na vzniknuté problémy. Rodič túto správu podpíše a tiež môže pripísať, ako dieťa pomáhalo doma s domácimi prácami, ako pracovalo pri domácich úloh, učiteľ i rodič získajú lepší obraz o dieťati. Je vhodné, ak sa rodič a učiteľ stretnú raz mesačne na konzultáciách a dohodnú si ďalší postup práce s dieťaťom.

            • Ako upútať pozornosť žiaka na vyučovacej hodine

            Upútať a udržať záujem a pozornosť žiaka na vyučovaní nie je vždy ľahké. Udržať pozornosť žiaka s poruchou pozornosti predstavuje zvlášť náročný problém, ktorý vyžaduje, aby učiteľ využíval najrôznejšie metódy a postupy v práci.

            Odporučenia na upútanie pozornosti žiakov:

            • Posadiť žiaka s poruchou pozornosti čo najbližšie k učiteľovi.
            • Nadväzovať so žiakom priamy očný kontakt.
            • Odstrániť žiakovi z lavice predmety, ktoré rozptyľujú jeho pozornosť.
            • Posadiť žiaka medzi dobre sústredenými žiakmi.
            • Využívať priamy fyzický kontakt so žiakom /napr. položiť zľahka ruku na plece, keď učiteľ chce zamerať pozornosť žiaka na činnosť v triede/.
            • Využívať pozitívne stimuly na udržanie a posilnenie pozornosti.
            • Používať pri stimulácii pozornosti vopred dohodnuté signály /napr. keď učiteľ ukáže na oči, znamená to „dívaj sa“/.

            Upútať pozornosť žiaka učiteľ môže najrôznejšími signálmi napr. zhasne svetlo, zazvoní zvončekom, zabliká, zdvihne ruku a pod. Osvedčilo sa, ak učiteľ mení hlas, strieda hlasnejší hovor so šepotom, využíva vizuálne pomôcky, pri výklade napíše kľúčové slová na tabuľu farebnými kriedami, na písomný materiál, na ktorý sa majú žiaci sústrediť, učiteľ ukáže prstom. Výklad učiteľa by mal byť živý, energický, pri výklade učiteľ používa obrázky, grafy, gestá. Maximálnemu zapojeniu žiakov do vyučovacej hodiny a udržaniu ich pozornosti napomôže, ak žiakov necháme pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách. Kooperatívne učenie je vynikajúcou metódou, ako u žiakov udržať zaujatie a aktívnu účasť na vyučovacej hodine. Tým, že učiteľ zadáva žiakom zložitejšie otázky, na ktoré sa nedá jednoznačne odpovedať, ktoré si vyžadujú logické myslenie, žiakov podnecuje ku kritickému mysleniu a k diskusii.

            Osvedčenou metódou je metóda vynechaných slov, žiaci dostanú texty s chýbajúcimi kľúčovými slovami, ktoré počas výkladu do textu dopĺňajú, kľúčové slová si môžu žiaci zaznačiť i farebne. Učiteľ by mal žiakov vyvolávať rovnomerne, žiaci veľmi rýchlo zistia, že učiteľ vyvoláva tých žiakov, od ktorých očakáva odpoveď, preto pozornosť týchto žiakov je vyššia a ostatní žiaci, hlavne žiaci s poruchou pozornosti „vypínajú“ svoju pozornosť.

            Existujú však metódy, ktoré zaistia, aby boli žiaci vyvolávaní rovnomerne:

            1. učiteľ si pripraví kartičky s menami žiakov, pri vyvolávaní náhodne vyťahuje kartičky, ktoré potom vracia späť ,
            2. učiteľ položí žiakom na lavicu kontrolnú kartu, na kartu žiak urobí počas hodiny čiarku vtedy, keď ho učiteľ vyvolá, je to dobrá kontrola i pre samotného učiteľa.
            3. Pri žiakoch, ktorí majú problémy s pozornosťou, potrebujú spracovať otázku, usporiadať si myšlienky a vyjadriť ich, na odpoveď žiaka učiteľ počká aspoň 5 sekúnd, prípadne otázku znovu sformuluje.
            4. Žiakovi, ktorý nedokáže ani tak odpovedať, učiteľ navrhne, že sa k nemu po chvíli vráti, žiak má tak dostatok času na spracovanie správnej odpovede.

            Učiteľ môže so žiakmi, ktorí majú problémy s pozornosťou, uzavrieť i dohodu, o ktorej ostatní žiaci nevedia, cieľom dohody je zvýšenie sebaúcty žiakov. Ak bude vedieť žiak odpovedať na otázku, tak zodvihne ruku s otvorenou dlaňou, ak žiak zdvihne ruku so zaťatou päsťou, nebude vyvolaný.

            K udržaniu pozornosti na hodine je vhodné, ak učiteľ zaradí do vyučovacej hodiny nasledovné postupy:

            1. úlohou žiakov je vymýšľať nové nápady, ktoré súvisia s témou vyučovacej hodiny, učiteľ môže nápady zapisovať na tabuľu, spätný projektor a pod.,
            2. žiaci vo dvojiciach, v skupinách niekoľko minút diskutujú o téme, probléme, ktorá súvisí s vyučovacou hodinou, navrhujú nové riešenia a pod.,
            3. Aby žiaci mohli na vyučovacej hodine správne splniť zadané úlohy musia byť pokyny k práci zadané správne, zvlášť žiaci s poruchou pozornosti majú problémy so správnym  pochopení a vyplnením pokynov.

             

            • Metódy pre správne zadávanie pokynov

             

            • Učiteľ pokyny zadáva až potom, keď trieda stíchne.
            • Učiteľ počká, až kým sa nebudú všetci sústrediť, žiakom s poruchou pozornosti dá jasný signál / gesto, priamy fyzický dotyk/, že majú zamerať pozornosť.
            • Učiteľ vysvetľuje, jasne, pomaly, výstižne.
            • Učiteľ pri výklade, zadávaní úloh stojí vždy k žiakom čelom.
            • Učiteľ pokyny udeľuje multisenzorickými postupmi, udeľuje ich vizuálne i verbálne.
            • Učiteľ názorne celej triede predvedie, čo majú žiaci robiť.
            • Učiteľ nezadáva žiakom viac pokynov naraz.
            • Učiteľ dbá na to, aby si žiaci zadávanú úlohu zaznačili do plánovacieho školského kalendára resp. do zoznamu úloh.
            • Učiteľ správne pochopenie pokynov celou triedou skontroluje kontrolnými otázkami.
            • Učiteľ pre kontrolu nechá vybraných žiakov udelené pokyny zopakovať alebo preformulovať.
            • Učiteľ dbá na to, aby pokyny boli úplné, aby obsahovali i pokyn, čo majú žiaci robiť ak úlohu splnia.