• Telesná a športová výchova

  • Telesná a športová výchova

          • Športová gymnastika

          • ŠPORTOVÁ GYMNASTIKA
            Žiak vie (dokáže):
            1. Vymenovať základné pojmy z názvoslovia (terminológie) gymnastiky (základná gymnastika, kondičná gymnastika, akrobacia, cvičenie na náradí).
            2. Vysvetliť a v praxi uplatniť zásady úrazovej zábrany a poskytovania dopomoci a záchrany.
            3. Vysvetliť obsah pojmu "strečing a relaxačné cvičenia".
            4. Zostaviť komplex cvičení zameraných na rozcvičenie pred pohybovou aktivitou.
            5. Zacvičiť (i s malými chybami) tieto pohybové činnosti:
            akrobacia - kotúľ vpred, vzad aj s obmenami, stojka na lopatkách, premet bokom
            preskok - roznožka cez kozu na šírku


            KOTÚĽ



            PRÍPRAVNÉ CVIČENIA

            Základom kotúľov je osvojenie si
            • polôh, ktoré sa pri ich vykonávaní vyskytujú – stojky, váhy a iné polohy (obr. 1, obr. 2),

            • činností, ktoré podmieňujú vykonanie kotúľov – „zbalenie“ (obr. 3), priťahovanie trupu k dolným končatinám (obr. 4) alebo opačne (obr. 5a, obr. 5b, obr. 5c), skoky z nôh na ruky (obr. 6), trčenie dolných končatín (obr. 7ab), spády (obr.8).

            Kotúľ vzad vyžaduje ohybnosť krčnej a hrudnej časti chrbtice, kotúľ letmo silu šijového svalstva.

            Pri kotúľoch vpred a vzad roznožných je potrebná dostatočná pohyblivosť v stehenných kĺboch.

            Kotúle vzad spádom zo stoja alebo po predchádzajúcom hlbokom predklone si vyžadujú dostatočne pružné svaly na zadnej strane stehien (tzv. hamstringov). Na obr. 9, obr. 10 sú uvedené príklady účinných cvičení.

            Kotúľ letmo, ale najmä kotúľ vzad do stojky si vyžadujú silu paží. Pri náročnejších variantoch kotúľa letmo (napr. ponad prekážky) je potrebné mať rozvinuté odrazové schopnosti dolných končatín.

            KOTÚĽ VPRED

            Kotúľ vpred patrí do základného učiva na I. stupni ZŠ aj na II. stupni ZŠ a do základného učiva na SŠ.

            TECHNIKA

            Podstatu kotúľa tvorí valivý pohyb tela. Kľúčovou fázou je zrýchlenie valivého pohybu v druhej časti kotúľa, kedy na hornú časť tela pôsobí negatívne tiažová sila. Čím sa cvičenec viac „zbalí“, tým má menšiu dĺžku obvodu a plynulejšie vykoná valivý pohyb do výslednej polohy.

            Kotúľ vpred môžeme vykonať z rozličných východiskových polôh. Počiatočný impulz k valivému pohybu z východiskovej polohy – napr. z drepu (obr. 11, figúra 1) dosiahneme dohmatom pred plochu opory (fig. 2), vystretím dolných končatín so súčasným zdvihnutím a premiestnením bokov pred smer pôsobenia odrazu dolných končatín (fig. 2, 3). Začneme padať vpred. Uplatníme tu brzdiacu činnosť paží. Pomocou nej a zaoblenia krčnej a hrudnej časti chrbtice zmeníme pád na valivý pohyb s prechodom do ľahu vznesmo (fig. 4). Zrýchlenie valivého pohybu v závere kotúľa dosiahneme aktívnym pohybom trupu smerom ku stehnám, rýchlym pokrčením predkolenia a ich pritiahnutím rukami ku stehnám (fig. 5, 6).

            NÁCVIK

            Prípravné cvičenia zaraďujeme v časovom predstihu do rozcvičenia a záverečných častí hodín.

            Nácvik začíname činnosťami, ktoré zrýchľujú valivý pohyb, pričom využívame aj kladné pôsobenie tiažovej sily prevalom zo stojky na lopatkách (obr. 12) alebo z ľahu vznesmo (obr. 11, fig. 4-7). Zrýchlenie valivého pohybu zakončujeme vertikálnym skokom a po osvojení aj skokom s obratom (obr. 13).

            Po nácviku druhej (zrýchľujúcej) časti kotúľa pristúpime k činnostiam, ktoré vyvolávajú impulz k valivému pohybu v jeho prvej časti. Vychyľujeme telo zo vzporu drepmo (alebo z inej východiskovej polohy) a prenášame hmotnosť na paže s postupným vystieraním dolných končatín, krčením horných končatín a prechodom do ľahu vznesmo (obr. 11, fig. 1-4).

            Nakoniec nacvičujeme kotúľ vcelku, najlepšie z drepu. V ojedinelých prípadoch môžeme použiť šikmú plochu (napr. mostík, lavičku, vrchný diel švédskej debny). Výnimočne poskytujeme na začiatku nácviku aj dopomoc.

            ZDOKONAĽOVANIE

            Kotúľ vpred zdokonaľujeme zmenou východiskovej (zo vzporu drepmo zánožného, vzporu kľačmo, vzporu stojmo rozkročného, vzporu stojmo s dohmatom jednoručne, bez dohmatu, s rôznou polohou paží, cez plece atď.). Potom sťažujeme výsledné polohy: do stoja (obr. 12), do stoja roznožného (obr. 14, fig. 3), s vertikálnym skokom i obratom (obr. 13), do vzporu stojmo roznožného, do vzporu stojmo atď. Ďalej spájame kotúle navzájom, alebo s inými cvičebnými tvarmi. Môžeme meniť rýchlosť, cvičnú plochu, vykonávať kotúle v dvojiciach, trojiciach. Môžeme ich zaradiť do akrobatických zostáv.



            Zásobník cvičení si môžeme doplniť o kotúľ na chrbte spolucvičenca (obr. 15), z vyvýšenej podložky (obr. 16), zo stojok (obr. 17, obr. 18), po zoskoku z náradia (obr. 19), v zábavnej a súťaživej forme (obr. 20), v synchrónnom cvičení (obr. 21), v zostave (obr. 22, obr. 14).




            CHYBY

            K podstatným chybám pri osvojovaní kotúľa vpred patrí slabá oporná a brzdiaca činnosť paží na jeho začiatku a tým prenesenie hmotnosti na hlavu, nedostatočné zaoblenie tela počas kotúľa, malé zrýchlenie pohybu trupu smerom k dolným končatinám v závere kotúľa, opretie rúk za telom pri prechode do drepu.